NAŠA TRIEDNA

Základná veličina na stupni dôstojnosti. Jeden z našich pevných bodov na zemeguli. Dôležitý sprievodca na ceste neurčitým časom mladosti. Jej hlavným cieľom bolo, aby vychovala z toho  mierne nedospelého, drzého a  sebavedomého tínedžera plnohodnotného človeka.  To sa jej vo väčšine prípadov aj podarilo.

Pani profesorka Lucia Škafská

                                                           Životná cesta našej triednej profesorky.

 

Pani profesorka Lucia Škafská sa narodila na sviatok Sedembolestnej Panny Márie v roku 1924 ako 2. dcéra v účtovníckej rodine Anny a Vendelína Grossmannových v Spišskom Podhradí. Po štyroch rokoch sa rodina presťahovala do rodinného domu v Košiciach, kde prežili spolu so sestrou Klárikou šťastné detstvo a mladosť v maďarsko-nemecko-slovenskom prostredí. Počas gymnaziálnych štúdií sa zoznámila so svojou životnou láskou – študentom Rudolfom.

Po maturite u „Uršuliniek“ pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu jazykov – slovenčiny, nemčiny a francúzštiny na Univerzite v Budapešti, ktoré po skončení II. sv. vojny ukončila na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

V roku 1949 po 10-ročnej vážnej známosti uzavrela manželstvo v Dóme sv. Alžbety v Košiciach a natrvalo sa s manželom usadili v Bratislave, kde obaja získali zamestnanie.

Svoju učiteľskú dráhu začala pani profesorka Škafská na základnej škole Kvačalova, neskôr prestúpila na Jedenásťročnú strednú školu na Tehelnom poli a definitívne zakotvila v profesorskom zbore na Gymnáziu Metodova, kde učila slovenský a nemecký jazyk od založenia školy v r. 1960. Okrem vykonávania pedagogickej praxe písala aj kroniku školy a viedla tiež školskú knižnicu.

V roku 1956 sa jej narodila prvá dcéra Eleonóra a v r. 1962 druhá dcéra Renáta. Svoje dcéry vždy viedla v náboženskom duchu ku cti, svedomitosti, vzdelanosti a kultúre, pričom sama hrala dlhé roky na klavíri.  Napriek obmedzeným spoločenským podmienkam rada a veľa s rodinou cestovala nielen počas prázdnin, nemohla chýbať ani na spoločných výletoch organizovaných školou, ktoré utužovali atmosféru v učiteľskom zbore.

Milovala kvety a prírodu; dlhé roky chodila oddychovať do svojho „súkromného raja“ na Zemi v rodinnej záhrade s neodmysliteľnou knihou a tranzistorákom. Čas, ktorý získala odchodom do dôchodku plynule zaplnila starostlivosťou o milovaných vnukov – Davida, Lucku, Soničku a Miška a neskôr aj prvého pravnuka Riška.

Ani v dôchodkovom veku neobmedzila svoju pozornosť iba na rodinu, ale naďalej udržiavala osobné kontakty s mnohými svojimi študentmi a pravidelne sa stretávala aj s kolegyňami z Metodky, ktorým familiárne hovorievala“ moje dievčatá“.

Ťažko niesla náhly odchod svojho manžela; radosť zo života opäť našla v kruhu svojich najbližších.

Aj vo vysokom veku bola stále v relatívne dobrej fyzickej aj mentálnej kondícii až do začiatku posledného „školského“ roku života, ktorý bol spojený so zdravotnými ťažkosťami, ktoré znášala trpezlivo a pokorne.

Žila rodine a škole. Odišla až symbolicky - 30. júna 2016 po „poslednom zazvonení“ v popoludňajších hodinách.

NAŠI UČITELIA

Riaditeľ (71-83)
PhDr.Ľudovít Beňo
Latinčina
p.prof. Chlebušová
Biológia
p. prof. Bašovská
Ruština
p. prof. Krížiková
Show More

Asi by sme potrebovali trochu pomôcť s upresnením a foto. Vďaka.

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now
Riaditeľ (71-83)

PhDr.Ľudovít Beňo