Do tretice všetko dobré...

Aj keď sa hovorí, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, nám sa to podarilo aj do tretice. Rieka bola pokojná ako naše mysle, nachádzajúce sa v nirváne dôchodcovského stavu. Pravda, pri pomyslení na úroveň jeho materiálneho zabezpečenia boli mysle niektorých účastníkov nášho stretnutia sem-tam unášaná do iného stavu, významne pripomínajúceho rozorvaté pereje horskej riavy.

Použitý dátum 29. január naznačoval, že zima sa tu ešte drží zubami- nechtami a do teplého počasia, tak vhodného na mierne oživenie našich silno stuhnutých a v nie najlepšom stave sa nachádzajúcich kostí, chýba ešte nejaký ten piatok.

Nič to. Počkáme!

Naša štandardná zostava bola tentoraz obohatená o prítomnosť Anky Motyčkovej (Šikulovej), ktorá so sebou priniesla aj svoj nový look. Métu zvýšenia počtu jedincov maskulínneho charakteru sa ani tento raz nepodarilo posunúť, čo zároveň odpovedalo aj charakteru rozoberaných tém. Janko Bielik sa musel ospravedlniť, lebo ho zdržalo zasadanie politického byra, ktoré zas a znova výrazne prispelo k rozvoju našej zemegule.

Ďakujeme.

Aj my sme sa tentoraz jednoznačne uzniesli, že si pripomenieme polookrúhle 45. výročie našej maturity opätovným stretnutím, ktorého dátum sme znova jednohlasne stanovili na 15. deň romantického (a hádam aj konečne teplého) mesiaca máj.

Už sa naň tešíme...