Kniha „Tri poviedky o šťastí a zopár veršov-neveršov“ je zaujímavým prepojením poézie a prózy, ktorú  charakterizuje osobitý poetický jazyk.

Úvodná poviedka „Obyčajný dotyk osamelých duší“ dáva možnosť  prieniku do cítenia dvoch ľudí, bez vzájomnej väzby, ale s podobným pocitom sklamania zo zdanlivo bezdôvodného odchodu ich blízkych osôb.

Poviedka „Až sa zasa stretneme na druhom brehu rieky“ je holdom ozajstnému priateľstvu muža a psa v podmienkach vojny, ktoré pretrváva aj po tragickej udalosti, pri ktorej pes zachráni vojakovi život. Ich vzájomné puto sprevádza muža aj naďalej a v istom osudovom momente mu dáva možnosť konečne zabudnúť na prázdnotu, ktorá ho po prežitých udalostiach úplne ovládla a zároveň aj dáva šancu nájsť si v živote svoje vlastné miesto. 

Tretia poviedka „Konečný odpočet priebežného stavu poznania“ zachytáva muža vo fáze života, kedy už jeho vášne pominuli a on sa musí rozhodnúť, čomu dať v živote prednosť.

Rovnako skromne, ako autor uvádza mená účastníkov deja, používa aj so samotný pojem šťastie, pretože v každej poviedke sa toto slovo objaví iba raz.

Šťastie, ako všeobecný pojem, sa však neprejavuje len v slovách, ale aj symboloch. Sám autor sa v knihe predstavuje iba svojim osobným logom (čo je v literatúre novinkou). Logo vychádza z jeho „pseudonymu“ R8, kde osmička (v tvare nekonečna) ako „osudové číslo“ je súčasťou akéhosi štvorlístka, alebo „otvoreného šťastia“, čím sa stáva symbolickým darom aj jeho čitateľom.

Poetická časť Verše – neverše je súborom básní z dlhšieho časového obdobia. Básne sú venované  láske i globálnym témam a niektoré majú aj viacero významových polôh. V závere vyvrcholia jedinou veršovanou „Baladou lásky“.

Paralelným cítením sa vyznačuje aj obrazové spracovanie knihy, ktorého autorom je jeden zo súčasných najvýznamnejších slovenských maliarov a ilustrátorov Martin Augustín.  Nad celým obsahom bdie na obálke „Anjel Šťasteny“ a nad poetickou časťou diela jeho nádherná „Múza“.  

Kto by chcel v knihe nájsť aj svoj diel šťastia, má príležitosť!