Veľké starosti niektorých miliardárov

 

 

Nebolo by vari ani obdobia, aby sa v tlači neobjavili rôzne narážky a invektívy voči niektorým váženým občanom, ktorí sa len púhou zhodou šťastných náhod a zároveň nadmiernym osobným pracovným úsilím vypracovali do kategórie, ktorá je najvyššie hodnotenou v rebríčku popredných svetových časopisov – a to je práve kategória miliardárov.

Tí, ktorí majú to šťastie, že šatia a navyše aj živia milujúce manželky a nie Xantypy, ktoré by z nich dokázali za niekoľko všedných dní urobiť iba jednoduchých a opovrhnutiahodných milionárov, sa často v neblahom rozpoložení duše rozhodujú, čo ďalej.

Majú si toto imanie jednoducho užívať, alebo sa v potu tváre snažiť ísť ďalej – k vyšším cieľom?

Veď, čo už si len naužívajú? Úbohá stometrová jachtička za púhych sto miliónov? Nuda! Takú už má skoro každý! Rovnako domy za stovky milónov na každej lepšej pláži na zemi. Neverili by ste, že niekde musia ísť k moru peši až päťdesiat metrov! A pritom im to ľudia ešte aj závidia!

Tak čo by sme si ešte kúpili? Poslancov a senátorov už máme - na zozname priateľov na Facebooku. Čo tam je ďalej?

Atómová ponorka alebo lietadlová loď? Ťažko sa to kormidluje a kto by živil stále  stovky členov posádky?

Čo tak let s celou rodinou a služobníctvom na Mesiac alebo na Mars? Dobrý nápad, ale vraj sa odtiaľ nemusíme vrátiť! Alebo urobíme denne dobrý skutok? Dáme dvadsať Euro na pomoc deťom s őfta-flőfta syndrómom. Že sú len tri na svete? No nie sme my výnimoční?

Nuž sú to ozaj veľké problémy. Niet divu, že našich miliardárov z toho často bolia aj hlavy! Občas sa síce posťažujú - napríklad svojim redaktorom z najčítanejších médií, v ktorých majú samozrejme nadpolovičnú kapitálovú účasť.

Taký redaktor-koťuha sa väčšinou nad tým iba pousmeje. Nie, že by ho hneď poslal niekam, to nie, ale čo už on s ním má. Veď je nezávislý. A tak často nášho miliardára ani nepoľutuje!  Jednoducho vrchol ignorancie! Kto vie, či aj vďaka podobnému nemilému zážitku si istý, všeobecne obľúbený miliardár, pán Chalaniš povedal, že on sa už na to nemôže dívať a musí s tým aj niečo urobiť! A preto si dá aj vyšší cieľ. Nebude sa on medzi miliardármi trápiť!  Bude niečo viac, na čo môže byť konečne hrdý! Stane sa bilionárom!

Áno, vieme, že niektorí americkí občania už bilionármi sú. Ale povedzme si otvorene: vďaka jazykovému podfuku, keď si pojem miliarda nahradili za bilión. Chceli byť príliš rýchlo výnimoční.

Zbytočne! Pre nás, európskych občanov sú len obyčajnými miliardármi a basta. Aj títo budú ešte čumieť!  Veď občania neďalekého štátu sa na to už nemohli pozerať a povedali si: “My mu pomôžeme!“ a rozhodli sa pána Chalaniša v jeho bohumilom cieli podporiť!  Najprv ho zvolili iba za ministra, v ďalšom logickom kroku sa stane majiteľom všetkých realít a následne, aby si to občania zbytočne nerozmysleli, aj celého štátu. Za to úsilie to skutočne stojí. Aj v našom štáte už myslíme na to, ako ho v tomto snažení podporiť.

Je síce pravda, že tu boli isté úbohé napodobňovacie pokusy s neurčitými výsledkami, ale zatiaľ nedospeli do rozumného konca. Jednoducho tu nemáme takú miliardársku osobnosť.

Neostáva nám nič iného, len občanom neďalekého štátu ticho závidieť!

Ale držme im palce, nech im to spolu v tejto ušľachtilom snahe s ich najvyšším aj výjde.

 

RX