Základný profil novej strany a jej progresívny programový balíček.

 

 

Čas volieb sa blíži ako deň peňažnej neslobody po výplate a my sme naďabili na svieži vietor na nebi nových strán, vznikajúcich ako kostry po suchu. Čo by sme sa zbytočne  snažili a vymýšľali rôzne ohováračky, keď sa môžu predstaviť sami.  Najlepšie priamo jej predseda a jediný stály člen Vendelín Optimista-Fejk.  Tak ho už nechajme tárať:

Naša strana je založená na ideách a tradíciách dávno zabudnutej „Strany mierneho pokroku v medziach zákona“. Je pravda, že sme sa nikdy nestotožnili s výrazom „mierny pokrok“ a napokon ani  „v medziach zákona“. V podstate máme celú stranu na háku, ale z niečoho sme pri našej ideologickej prázdnote museli vychádzať!

Nemôžme predsa donekonečna hľadať ideály medzi tradične rigídnymi a mierne zaspatými stranami opozície, ale ani na strane , či stranách, ktoré počas obdobia svojho vládnutia nadobudli presvedčenie, že sú už neomylné, neprekonateľné, či dokonca nehynúce.

Naša úžasná „Strana gigantomanov“ už vo svojom názve deklaruje široký záber, ktorým chceme  v budúcnosti osloviť väčšinu mlčiacej masy.

Viete o tom, naši budúci priaznivci, že len s nami sa môžte dotknúť nirvány a iba s nami sa môžte zakúsnuť do božskej manny? Iba s nami budete prežívať orgazmy každý deň. Ešte sa vám bude o nás aj snívať.

Bez nás budete stratení! To ste síce niektorí už teraz, ale až za našej vlády sa tento stav stane prevažujúcim. Až vtedy budete nami nasmerovaní k Olympu. Vyššie sa už asi nedá!

Ale k tomuto heroickému počinu sa nedá dopracovať len tak!  Na to máme pripravený náš balíček! Gigantomanistický balíček. Programový balíček. Stravovací doplníme až keď vypukne hladomor.

Ideovým vrcholom balíčka je jeho prvá premisa:

„Občan je u nás sám sebe pánom!“

Nič na tom nemení ani štvrtý dodatok, že iba doma a iba v jednej miestnosti.

Trochu prehnane sme sa rozbehli v druhej premise „Občan má právo....“, ktorú ešte budeme musieť upraviť do budúceho času.

Zato tretia premisa, tá sa naozaj vydarila:

„Občan keď chce, môže, ale keď nechce, nemusí!“    Skutočný Meisterstűck!

Ale teraz k samotnému balíčku.

Trochu sme sa roztatárili, keď sme zistili, že si pri ňom nemusíme dávať žiadne limity.

Načo? Len by sme miatli občanov, dostatočne navyknutých na rôzne nezmysly.

Aj tých, ktorí bezmedzne veria retrográdne extrapolovanej nemarginálnej entite. (Niektorí neprajníci tento pojem označujú ako blud).    Veríme, že v tejto časti si títo veriaci prídu na svoje!

A v prvom okamihu musia všetci zaplesať. Garantujem, že počas našej vlády nikto nebude platiť za peší prechod po chodníku vo sviežom tempe. Spoplatníme iba kočíky.

Naproti tomu všetci občania bez rozdielu svojho IQ sa budú môcť bezplatne vybrať na výlet na Mars. Nebudeme im v tom vôbec brániť. Tí s IQ pod sto si budú môcť vybaviť aj dotáciu vo forme podpiskarty od premiéra. Len podpísať si ju musia už sami.

Pre starších občanov budeme garantovať, že si svoj život môžu dožiť. Pôvodne sme k tomuto predpokladu chceli aj niečo dodať, ale mladší občania nás ubezpečili, že to stačí! Nie sme predsa hazardéri. Dôchodok im preto nemôžme v žiadnom prípade garantovať, nieto ešte vyplácať!

Nech žijú zo spomienok! Len na Vianoce  možno dostanú nejakú almužnu, aby sa príliš dlho netrápili.

A takto geniálne vymyslenú vec si môžme rovno odškrtnúť. Načo zbytočne čakať!

Zato mladí si budú môcť dovoliť vyhodiť z kopýtka. Budú mať dovolené cestovať z okresu do okresu a tiež naspäť. Nech nejeme!  Doprava bude zadarmo, doľava ale bude ešte vyžadovať nejaké kompromisy. 

Tú si teda zaškrtávať nemôžeme.

Úroda z našich rodných luhov a hájov a niektorých polí sa každoročne rozdá medzi národ. Malý pozmeňujúci návrh síce upraví pojem národ na voličský národ a v dvanástej pozmeňujúcej vete sa doplní, že iba naši voliči, ale napriek tomu je táto myšlienka  priam prelomová.

Voliči nám budú tlieskať v stoje a synchrónne, ako sa na riadneho vazala aj patrí.

Predseda Optimista-Fejk sa síce nadýchol k novej myšlienke, ale tu som ho už musel stopnúť. Toľko nových myšlienok a geniálnych nápadov by mohlo zahltiť myslenie nášho občana. Zatiaľ to bude stačiť. Aspoň dovtedy, kým nepríde s niečim iným. Možno rovnako stupídnym, ale novým. 

Zatiaľ sa aspoň trochu nadýchneme.

Nech máme z čoho híkať.

 

RX